68. hry o zivot 3 cast
Na podiu som sa postavila vedla Gevenis a Rolanda. Finnick bol hned za mnou. Vietor privial jeho vonu ku mne. Vonal po mydle.
Ked sa to cele skoncilo, odviedli nas do budovy sudu. Cakala som kym sa zo mnou pride rozlucit aj sestra ale ked prisla mama povedala ze ked omdlela velmi si udrela hlavu a ze musi odychovat.
„Mam ti odkazat aby si sa nam vratila.“ Pretlacila mama pomedzi slzy.
„Neboj sa mami. Ja sa nenecham zabit.“ Povedala som utisujucim hlasom. Bola som si vedoma ze klamem a asi to vedela aj mama ked ma este pevnejsie objala. Myslim ze by si moja setra asi najradsej vymenila miesto zo mnou aby mohla stravit ´zvysok zivota´ s Rolandom ale kedze spadla nemala na to moznost. Sidlo by malo show o ´zamilovanych v arene´. Nas cas vyprsal a mamu odviedol mierotvorca z izby. Inu navstevu som uz nemala. Asi o hodinu prisla Gevenis a odviedla ma do vlaku v ktorom pojdeme do sidla. Posadila ma do jedalenskeho vozna a isla po Rolanda. Vazne obdivujem ze na tych opätkoch pojde tam a nazad a ani raz nespadne. Za stolom zo mnou sedela Fulvia a Finnick.
„Gratulujem.“ Povedal Finnick. Mal pekny hlas.
„ĎĎĎakujem“ zakoktala som sa lebo jeho dych vonal po mentole. Vidno ze je spriahnuti zo sidlom. Ja som mentol videla naposledy ked ponad nas islo vznasadlo a z otvaracich dveri sa vysipalo zopar kuskov. Ked ich nasla mama odlozila ich o sperkovnice v ktorej ajtak boli len jedny stare nausnice a zaspinena zlata brosna. Niekedy bola cista ale ako mala som sa s nou rada hrala. Mentolove cukriky sme vzdy mali k veceri po losovani. Ale jeho dych bol cely od mentolu takze asi nejaky mal na losovani.
„Ach moja mila.“ Zacala Gevenis „teraz ked si tu si toto vsetko mozes dopriat.“zahrkutala gevenis a ukazala rukou na stoli ktore sa skoro zohinali nad tiahou jedla kolacou a vseliakych napojou. Aj napriek pozvaniu som ostala sediet. Neviem ci ju to neurazilo lebo stratila usmev z tvare ale ked sa objavil Roland Gevenis vstala a z radostou ho isla privitat. Usmial sa na nu a zacali viest dlhy rozhovor.
Nechapem ako je to mozne ved sa skoro ani nepoznaju ked neberieme do uvahy losovanie.
„TTz“. Finnick bol s toho ocividne znechuteny „ Vzdy mi necha slabsieho.“zasomral si sam pre seba. Asi si myslel ze som to nepocula. Omyl. Pocula. A velmi zretelne. Mysli si ze som slabsia. Obaja si to myslia. Trochu ma to sklamalo aj ked podla mojho jedineho roztraseneho slova by si asi kazdy myslel ze ten slabsi vyvoleny som ja. Po veceri som sla do svojho vozna. Mala som tam pripravene pyzamo.
Obliekla som si ho a lahla si do postele. Cez okno bolo vidiet ako sa stromi rychlo mihaju. Po chvili ma to zacalo stvat a kedze som nemohla zaspat obliekla som si zupan a isla sa pozriet do obyvacieho voza. Presla som okolo Rolandovho vozna. Ked som vosla do obyvacieho vozna mala som spolocnost. Finnick sedel pri okne. Ked som zabuchla dvere otocil sa a venoval mi kratky pohlad ale potom sa znova dival von oknom.
„ Nemozes spat?“ spytal sa ma.
„Nie. Vidim ze niesom sama.“
„Hej. Gevenisin vozen je pripojeny na moj a ona ma rada hlasnu hudbu takze sa tam neda ani zdriemnut.“
Je taky nadherny ked sa snazi byt odmerany. Vobec mu to nejde. Zrazu sa na mna divne pozrel a ja som si uvedomila ze nanho pozeram jak na ziavenie. Rychlo som sa spamatala. Otocila som sa ze odidem ale zastavil ma.To co povedal ma ranilo.
„Myslim ze by si mala vediet ze proti Rolandovi asi nemas sancu.“
„Viem!“ nastvalo ma ze mi az takto nedoveruje „ ale myslim ze moja sestra bude rada ak sa jej vrati apon niekto!“ vsimol si ze ma rozrusil a tak vstal zo stolicky a podisiel ku mne.
„Kedze si Gevenis vybrala Rolanda, tvojim mentorom som ja a ubezpecujem ta ze aj ked je velmi mala sanca ze sa vratis, vzdy sa budem snazit ta s tamat dostat. Ked uz aspon kôli tvojej sestre.“ Aj ked by ma tie slova mali povzbudit ich ucinok bol opacny. Ztazka som preglgla. Vtom prisla do vozna Gevenis a Finnick ustupil.